Fakulta chemickej a potravinárskej technológie (FCHPT) Slovenskej technickej univerzity (STU) v Bratislave, ktorá je dlhodobo najlepšou technickou fakultou na Slovensku, sa nevenuje len chémii a potravinárstvu, ale aj automatizácii, informatizácii a manažmentu v týchto oblastiach. Doc. Ing. Michal Kvasnica, PhD. pôsobí na Ústave automatizácie a informatizácie matematiky, kde sa zaoberá vývojom riadiacich systémov a algoritmov, ktoré sa v praxi používajú práve na riadenie chemických a potravinárskych technológií. „Úlohou riadenia je nahradiť človeka všade tam, kde je človek veľmi neefektívny na dosiahnutie určitého cieľa, alebo je vystavený nebezpečnému prostrediu,“ hovorí docent Kvasnica.
Svet sa mení, digitalizácia sa objavuje na miestach, kde by sme ju pred pár rokmi ani nečakali. Stačí sa len pozrieť na to ako smartfóny nahradili kalendáre, stolové počítače, poštové služby, SMSky, a podobne. Tento trend sa odzrkadľuje aj v priemysle. Je možné uchovať a vyhodnocovať stále väčší počet údajov, servis zariadenia je urobený na diaľku, takže sa so servisným technikom ani nestretnete, namiesto rannej pracovnej porady si prečítate záznamy v počítačovom systéme, ktorý z databázy vytiahne presne tie informácie, ktoré ku svojej práci v daný deň potrebujete.
Za posledné desaťročia posunula automatizácia ľudstvo dopredu viac ako za celú jeho predchádzajúcu históriu. Priemyselná výroba, ako ju dnes poznáme, by nedokázala existovať bez „inteligentných“ strojov a celých automatizovaných prevádzok, ktoré nám prinášajú efektivitu a bezpečnosť, a z toho vyplývajúcu lepšiu kvalitu života.
S automatizáciou a procesným riadením sa stretávame na každom kroku a mnohokrát si to ani sami neuvedomujeme. Jej doménou nie je iba chemický a potravinársky priemysel, ale má významné zastúpenie aj v strojárenstve (automobilový a letecký priemysel), informačných a komunikačných technológiách, robotike a medicíne. Rozvoj tejto krásnej vednej disciplíny v minulom storočí umožnil človeku opustiť Zem a pozrieť sa do vesmíru.
Ak si kladiete otázky typu: „ako je možné, že veľká chemicko-technologická prevádzka dokáže fungovať takmer samostatne celé dni, iba s niekoľkými operátormi v riadiacej miestnosti?“, „ako dokážeme skrotiť jadrovú reakciu v náš prospech?“, „ako môže lietadlo preletieť tisíce kilometrov bez toho, aby sa pilot dotkol ovládania?“, „ako je možné, že existujú automobily, ktoré šoférujú za nás?“, tak našou odpoveďou pre Vás je „lebo automatizácia“. Príďte študovať na Ústav informatizácie automatizácie a matematiky a naučíte sa nielen chápať ako funguje moderný svet, ale aj ako ho prinútiť, aby fungoval podľa Vašich predstáv.
Aby vysvetlil docent Kvasnica princíp štúdia v tomto špecifickom odbore, objasní nám najskôr čo je to algoritmus. „Je to súhrn matematických úkonov, slúžiacich určitému prevedeniu určitého výpočtu platného pre všetky podobné úlohy a neverili by ste, ale za touto zdanlivo skromnou definíciou, sa skrývajú široké možnosti využitia.“
Príkladom procesu, ktorý si vyžaduje aktívne riadenie, je napríklad ovládanie náklonu plochy tak, aby sledovaný objekt, napríklad pingpongová loptička – bola vždy v strede plochy a veľmi dôležitou úlohou je tu odfiltrovať z obrazu všetky rušivé elementy. To znamená, že máme k dispozícii v počítači schovaný algoritmus, ktorý rozoznáva polohu objektu a nedá sa zmiasť tým, že protivník nám spustí do scény nejaký iný objekt. Ale čo je úplne najdôležitejšie, že tento celý proces by bol úplne mŕtvy, ak by neexistoval umelý mozog a tento umelý mozog je práve riadiaci algoritmus, ktorý je skrytý a je skrytý v počítači. Úlohou tohto algoritmu je porovnávať aktuálnu polohu loptičky so žiadanou polohou loptičky, ktorá je reprezentovaná stredom plochy a vydávať motorom povely tak, aby sa loptička skutočne dostala do stredu plochy. „Táto úloha nie je celkom triviálna“, hovorí docent Kvasnica a preto bude trvať človeku až pol minúty, než sa mu podarí úlohu splniť. „Automatizovaný riadiaci algoritmus si s touto úlohou poradí 4-krát rýchlejšie než veľmi kvalifikovaný človek, ktorý tréningom strávil dva týždne.“
Prof. Ing. Miroslav Fikar DrSc. pracuje so svojou skupinou na membránovej filtrácii, čo je spôsob rozdeľovania zmesí. Keď napríklad zmiešame cukor a soľ vo vode, tak vďaka odlišnej molekulovej veľkosti dokáže filtrácia oddeliť tieto dve látky. Našou úlohou je urobiť to v čo najkratšom čase, alebo s čo najnižšími nákladmi, lebo voda môže byť veľmi drahá, vysvetlí. „V našom výskume sme skúmali proces oddeľovania albumínu od etanolu pri spracovaní ľudskej krvi, alebo proces oddeľovania cukru od pomarančového džúsu, aby ten nebol príliš sladký. Študenti sa pri takomto výskume musia naučiť najprv ovládať zásobníky na vodu, až potom môžu prejsť k ovládaniu regulácie vody na diaľku,“ doplní. V počítači možno najprv tento proces ovládať manuálne, pričom je možné cez kameru sledovať zásobníky a ich činnosť, alebo je možné zvoliť algoritmus, ktorý sa nahrá podľa potrebných parametrov do zásobníkov. Študent sa týmto spôsobom naučí, ako fungujú jednotlivé riadiace algoritmy alebo regulátory.
Tím pracovníkov a študentov pod vedením doc. Ing. Moniky Bakošovej, PhD. a Ing. Juraja Oravca, PhD. skúma, ako zabezpečiť šetrenie energií s využitím moderných algoritmov riadenia, a to najmä robustného prediktívneho riadenia. Robustnosť zohľadňuje premenlivosť a prediktívnosť znamená predpovedanie budúceho správania procesu. Sľubné výsledky tím dosiahol pri riadení rôznych procesov ohrevu a chladenia.
Riadiace algoritmy sú napokon nevyhnutnou súčasťou technológií v priemysle, kde sa spracúva ropa, zemný plyn, kyseliny, nebezpečné látky, kde hrozí riziko havárií. Len vďaka počítačom naprogramovaným dobrým algoritmom môžeme spokojne spávať. Ing. MSc. Martin Klaučo, PhD. demonštruje pritom prostredníctvom malého experimentu na laboratórnom zariadení odhad stavu kvapaliny a vysvetľuje, že bez riadiaceho algoritmu nedokáže človek zabezpečiť ani prevádzku v Slovnafte. Nie je možné predsa zamestnať desiatky pracovníkov, ktorí by behali po závode a merali hodnoty. Práve k tomu slúžia riadiace algoritmy, ktoré človeka zastúpia. Jeden z nich pre Slovnaft navrhli práve na FCHPT, ďalšie pre mnohé iné spoločnosti a to aj v zahraničí. Výskum v oblasti zjednodušovania a implementácie kvalitných algoritmov je základom vedeckej práce na Ústave automatizácie, informatizácie a matematiky. „Automatizácia je veda, ktorá sa v praxi dá aplikovať na širokú triedu procesov, od chemického priemyslu až po vykurovanie domov. V našom výskume veľmi aktívne zapájame aj našich študentov, ktorým zároveň umožňujeme a pomáhame zúčastňovať sa na zahraničných študijných pobytoch. Pre každého dokážeme zorganizovať takúto cestu a vďaka tomu naši študenti dokážu náš výskum posúvať ešte ďalej,“ uzatvára docent Kvasnica.
Absolvent programu Automatizácie, informatizácie a manažmentu (AIM) v chemickom a potravinárskom priemysle ovláda vedomosti z oblasti informačných technológií ako klasický programátor, ale má aj niečo navyše. Rozumie aj chemickým a fyzikálnym zákonitostiam, čiže je to komplexný programátor so všestranným zameraním. Nespočetnými pozorovaniami a meraniami reálnych technologických procesov a výpočtami – smeruje k jedinečnému algoritmu. Vo svojom odbore ho ťažko niekto nahradí. Je ako lovec, ktorý v hlbokých vodách priemyslu nemá konkurenciu. Je to práve programátor/informatik na AIM na FCHPT STU, ktorý je výnimočný. Potrebuje ho každé odvetvie, najmä priemysel. Študent AIM má preto 100%-nú istotu, že po štátniciach má o prácu postarané. Chemických programátorov je žalostne málo, až tak, že sa o nich zamestnávatelia bijú. Všetkej výrobe, každej súčiastke „dávajú mozog“!
Dobré kontakty a spolupráca školy s priemyslom zaručujú, že prax u potenciálnych zamestnávateľov môžu budúci chemickí inžinieri realizovať už počas štúdia, pričom práca na čiastočný úväzok nie je jedinou výhodou. Absolventi majú nadpriemerné nástupné platy a mnohí čoskoro pracujú na významných miestach vo firmách a organizáciách presne vo svojom odbore. Rozumejú výrobnému procesu od A po Z a preto sa uplatnia aj ako manažéri. Avšak nejde len o Slovensko! Veľký záujem o nich je aj v zahraničí. Platnosť nadobudnutých vedomostí v technických odboroch neobmedzujú hranice krajín. Odvíjajú sa v jednom spoločnom jazyku a tým je matematika, jazyková bariéra tu neexistuje. Sú to široké možnosti, ktoré prekvapia každého, kto túži rozumieť súčasným priemyselným technológiám a ešte viac toho, kto sa bude chcieť stať lovcom algoritmov.
