Termín odovzdávania prihlášok sa blíži a Ty zrejme surfuješ po weboch vysokých škôl a ich študijných odboroch. Možno hľadáš študijný odbor a možno sa len potrebuješ utvrdiť vo svojom výbere. Ak Ti však učarovali prírodné vedy, si zástancom ekologickej výroby, zdravých potravín, alebo Ťa láka vývoj nových materiálov, či dokonca kreatívny proces výskumu nových liečiv, si na správnom URL. Zanietených FCHPT víta. Otvorí Ti cestu k odbornosti, kariére, medzinárodnému uplatneniu a ktovie, možno aj vlastným patentom. Je len na Tebe, ako ponúkané možnosti využiješ. Inšpiruj sa úspešnými absolventmi FCHPT.
S absolventom Fakulty chemických a potravinárskych technológií STU – Dr. Ľubošom Remeňom, Associate Director a Principal Scientist v oblasti medicinálnej chémie – hovoríme o jeho kariérnej ceste a práci pre firmu IDORSIA vo Švajčiarsku. Tá je vo svete farmaceutického výskumu renomovanou výskumnou spoločnosťou. Ľuboš Remeň v nej vedie multidisciplinárny tím špičkových chemikov, biológov, biochemikov, farmakológov, špecializujúcich sa na výskum nových liečiv pre srdcovocievne a fibrotické ochorenia.
Ak to môžem teraz spätne posúdiť, myslím, že som bol po štúdiu na CHTF slušne pripravený. Štruktúra štúdia, akú si pamätám, bola dobrá – začali sme všeobecnou chémiou, pokračovali špecializáciou v organickej chémii a neskôr, po ukončení doktorandskej práce v tomto istom odbore, sme už mali veľmi dobré vedomosti. Mal som šťastie na mnoho veľmi dobrých, kvalitných pedagógov, ktorí boli zároveň aj osobnosťami. Ak si môžem dovoliť komentovať to dnes, povedal by som, že mnohí z nich by boli obstáli aj v zahraničnej konkurencii.
Študoval som na gymnáziu, bavili ma prírodné vedy a to bol dôvod, prečo som šiel študovať na FCHPT (vtedy CHTF). Keď som si ju vyberal, vedel som len, že ma to baví, ale samozrejme som nevedel, že moja dráha povedie do medicinálneho výskumu. Máte knowhow, viete nakresliť molekulu z atómov – navrhnúť spôsob, ako sa dá syntetizovať, dôkazy, analýzy – to mi prišlo najkreatívnejšie z oblastí chemického sveta a samozrejme som mal šťastie na pedagógov, ktorí vo mne vzbudili záujem. Na fakulte som po štúdiu zostal a robil som si doktorantúru na katedre organickej chémie. A potom to už bol len krok k medzinárodnej spolupráci a novým profesionálnym príležitostiam.
Nemôžem generalizovať, ale v každom prípade stretávam čoraz viac Slovákov v našom chemickom svete. Poznám aj zopár veľmi schopných mladých ľudí, ktorí sa po skúsenostiach zo zahraničia vrátili na rôzne posty na vysokých školách. Verím, že títo sa budú snažiť zúročiť svoje skúsenosti a aplikovať ich v študijnom procese a v akademickom výskume. Som však pevne presvedčený, že veľmi veľa záleží na konkrétnych študentoch. Na ich záujme, na poctivom štúdiu, spôsobe myslenia, kreatívnom prístupe, kde a aké praktiká absolvovali, s akými výsledkami. To všetko môže zohrať svoju úlohu v konkurenčnom prostredí. Vedomosti sú sila, vedomosti sú moc a vedomosti sú aj zodpovednosť! Nie sú zadarmo – treba ich nadobudnúť poctivým štúdiom a zodpovedne a eticky s nimi narábať. Z tohto pohľadu ma mrzí téma plagiátorstva, ktorá sa prehnala médiami a spoločnosťou a zaregistrovali sme ju aj tu. Objavuje sa síce z času na čas aj v iných krajinách, ale nie s takou vehemenciou. V súčasnosti je to dôležitá téma a veľmi negatívne môže ovplyvniť renomé študentov, ktorí do svojho štúdia vložili nemálo úsilia, poctivej práce, času a financií.
Treba si uvedomiť, že globalizácia umožnila nielen uchádzať sa o prácu, ale aj vyhľadávať informácie na nete. Znamená tak obrovské šance, ale aj úžasnú konkurenciu. Keď naša firma vypíše novú pozíciu chemika, tak za 48 hodín máme približne 100 – 120 uchádzačov z celého sveta. Filter je veľmi prísny a na pohovor pozveme len 5 – 10 ľudí.
Zrejme kombináciou viacerých faktorov. Okrem študijných výsledkov som bol jazykovo vybavený a už počas doktorandúry som sa dostal do Nemecka na tri rôzne študijné pobyty. V čase, keď som končil doktorandúru, som sa na našej fakulte v Bratislave stretol z profesorom z ETH Zürich. Dnes viem, že to bolo akési neformálne interview. Po nejakom čase mi z Zürichu oznámil, že môžem u neho nastúpiť ako postdoktorand. Dôležitým faktorom bola určite aj kvalita mojej doktorandskej práce a to, že som s ním bol schopný odborne diskutovať v nemčine. Hoci v jeho skupine bola spoločným jazykom angličtina, v ktorej som sa musel po príchode do Zürichu zlepšiť. Ak to môžem spätne hodnotiť, jeho cieľom bolo mať okolo seba rôznorodý tím, z rôznych kontinentov, jazykov, kultúr a pohľadov. Svojim študentom, doktorandom či postdoktorandom chcel sprostredkovať určitú pestrosť názorov, myslenia a riešení. Štúdium a doktorandský pobyt na FCHPT ma však veľmi dobre pripravili, čo sa týka logiky, spôsobu premýšľania a prístupu k hľadaniu riešení. V konečnom dôsledku som presvedčený, že záujem učiť sa, chcieť sa zlepšovať, byť zvedavý, rozmýšľať nad problémami, a zanietenosť bolo to, čo on veľmi oceňoval na študentoch bez ohľadu na to, z akej krajiny prišli.
Rozhodne áno. ETH je jedna z najkvalitnejších vysokých škôl na svete, dlhodobo v TOP 10 a číslo jedna v kontinentálnej Európe. Aj vďaka tejto referencii, a samozrejme dávke šťastia, som získal miesto medicinálneho chemika vo firme Actelion Pharmaceuticals. V tom časte to bola relatívne malá firma, ktorá sa špecializovala na výskum a vývoj liekov na zriedkavé neliečiteľné choroby. Jej veľké ambície a inovatívna filozofia ma nadchli. Keď som začínal, mala okolo 200 zamestnancov, z toho 8 chemikov. V priebehu rokov ich počet vzrástol na 2700. Úspech firmy bol neskutočný. V určitom období bola najrýchlejšie rastúcou biotechnologickou firmou na svete. Na trh priniesla revolučné lieky na PAH – pulmonálna arteriálna hypertenzia – v tom čase ľudia s touto diagnózou mali pred sebou 2 – 3 roky života. Neexistovali lieky v tabletkovej forme, žiadna alternatíva. Dnes výsledky vtedajšej práce doslova zachraňujú ľuďom životy. Keď po 20 rokoch prišlo k akvizícii firmy, vznikla aj nová firma s názvom IDORSIA Pharmaceuticals, v ktorej teraz pracujem. Som nevýslovne vďačný za to, že som mohol byť súčasťou tohto neuveriteľného príbehu. Pre mňa to bolo obrovské obohatenie, šťastie, ale aj určitá satisfakcia, že zo vzdelaním, ktoré som dosiahol, som sa v nej uplatnil a snáď trochu aj prispel.
Bohužiaľ sa s Vami nemôžem podeliť o detaily našej práce, ale s trochou nadsázky: Zachraňujeme ľudí.
Našou úlohou je dizajnovať nové molekuly, ktoré majú potenciál stať sa novým liečivom. Dlhodobým cieľom je objaviť inovatívne lieky pre pacientov trpiacich ťažkými (často neliečiteľnými) chorobami a prispieť tak k zlepšeniu ich zdravia a kvality života.
Sústreďujeme sa na srdcovocievne a fibrotické ochorenia. Tu by som chcel zdôrazniť ten podstatný detail, že úlohou farmaceutického výskumu je objaviť nové molekuly, nie nové lieky. Cesta od kvalitnej molekuly k dobrému lieku je ešte veľmi dlhá a vyžaduje kompetencie profesionálov v rôznych oblastiach klinického vývoja. Ja som jeden z lídrov interdisciplinárneho tímu vo výskume a v ňom som zodpovedný za všetky aspekty súvisiace s dizajnom, syntézou a charakterizáciou našich novoobjavených molekúl. V praxi to znamená vedenie tímu organických chemikov zodpovedných za samotnú syntézu. V rámci chémie máme v tímoch ale aj odborníkov na fyzikálnu a analytickú chémiu, skupinu zodpovednú za meranie rôznych fyzikálno – chemických vlastnosti molekúl. Máme profesionálov na molekulové modelovanie a kvantovo – chemické výpočty a simulácie, ako aj na aplikácie umelej inteligencie v medicinálnej chémii. Mojou zodpovednosťou ako projektový líder je ale aj interakcia s kolegami z iných vedných oblastí – biológovia, farmakológovia, odborníci na metabolizmus a mnoho iných. Som zodpovedný aj za patentovanie našich molekúl. V skratke sa dá povedať, že jednou z mojich kľúčových kompetencií je garantovanie produktívnej a transparentnej spolupráce v rámci spomenutého heterogénneho tímu a patentová ochrana nášho intelektuálneho vlastníctva.
Myslím, že môžeme s určitou istotou povedať, že nanočipy resp. digitalizácia všeobecne, budú hrať dôležitú úlohu aj v medicíne. Nakoniec, už existuje aj niekoľko reálnych aplikácii nanotechnológii v medicínskom svete. Teraz ňou hýbe najmä personalizovaná medicína. V tejto súvislosti sa už teraz vo výskume učíme. Meriame konkrétne biomarkery a reakcie organizmov na génovej úrovni. To, čo sa učíme vo výskume a v preklinickom svete, by sme potom chceli preniesť do humánneho sveta. Neskôr sa bude možno môcť povedať, že napr. ľudia s kombináciou génov xzy, dostanú jednu liečbu a iní pacienti s identickou diagnózou, u ktorých reagujú iné gény, dostanú inú liečbu. Biomedicína, biofyzika, biochémia a podobne vedné odbory patria medzi vedy s výrazným potenciálom do budúcnosti, o tom niet pochýb.
Jednoznačne. Seriózne praktiká sú v trvaní 6 mesiacov – v takom časovom horizonte sa dá niečo spraviť a naučiť, poprípade sa zdokonaliť v jazyku, ak je praktikum v zahraničí. Ideálne by boli dokonca až ročné stáže, tie by sa potom určite odrazili aj na ďalšom štúdiu a boli by vynikajúcim východiskom pre ďalšie uplatnenie. Som presvedčený, že aj keď by to stálo zvýšené úsilie pre študenta, individuálny plán, možno skúšky v predtermínoch a podobne – určite by to bolo neskôr ich konkurenčnou výhodou. Ja osobne sa vždy, keď mám miesto na prax, obraciam aj na FCHPT s ponukou.
Jednou z možností sú diplomové práce. Ale keďže farmaceutický výskum je veľmi citlivý sektor z pohľadu intelektuálneho vlastníctva a patentov, študenti musia prísť do firmy a odrobiť si diplomovku v nej. Striktne sa tu však dodržiava dohoda o mlčanlivosti, dokonca aj prezentácia a samotná obhajoba je tajná.
Druhou možnosťou je mentoring program, aký funguje napríklad na farmaceutickej fakulte v Bazileji. Študenti, ktorí ukončia bakalárske štúdium, majú možnosť prihlásiť sa do tohto programu. Fakulta kontaktuje ľudí vo firmách, hlavne v medicinálnej oblasti, ktorí sú potom ich mentormi. Je to 1 : 1 a vždy na rok. Už zopár rokov takto sprevádzam študentov praktickými radami. Študent, študentka príde párkrát (5 – 6 krát) do firmy a ja im vysvetlím a ukážem, čo robí v našej firme napríklad farmaceut. Alebo aké sú možnosti pre chemikov, biológov, farmakológov, odborníkov na formulácie a metabolizmus, že potrebujeme patentových právnikov a podobne… tam sa nerieši žiadna raketová veda. Je to obojstranne prospešné. Študent(ka) sa ľahšie „nájde“ v odbore a zvolí svoju špecializáciu. Pre firmy je zas dôležité nestratiť kontakt s mladými ľuďmi. Ich myslenie je výrazne odlišné od nášho. Bolo by vynikajúce, keby sa podobný program podarilo naštartovať aj na Slovensku.
