Tím okolo profesora Pavla Alexyho z STU vyvinul špeciálny bioplast – Nonoilen. Unikátny je tým, že na rozdiel od iných bioplastov sa nevyrába so syntetickými prísadami ani z fosílnych zdrojov.
Je 100 % z prírodných surovín a má potenciál nahradiť väčšinu plastov. Podľa profesora Alexyho je z Nonoilenu možné vyrobiť prakticky čokoľvek – od pohárov až po náplň do 3D tlačiarní. Záujem majú už aj z Oxfordu.
Profesor Alexy sa s kolegami venuje problematike ekologických plastov už od 90. rokov. Prešiel z vodou rozpustných fólií až na plne obnoviteľné a biodegratovateľné plasty. „Prvá myšlienka pustiť sa do výroby takéhoto bioplastu prišla niekedy v roku 2007. V roku 2011 sme podávali prvý patent a v 2017 druhý,“ opisuje výskum profesor.
Podľa neho je Nonoilen širokospektrálny materiál, ktorý obsahuje mnohé zložky, ktoré sa dajú rôzne modulovať. V spolupráci s STU produkuje granulát Nonoilenu firma Panara v Nitre, no finálne produkty vznikajú inde. „Keď niekto príde a povie, že chce napríklad tácku, my musíme vedieť, aké vlastnosti musí mať materiál, aby to mohla byť tácka. Potom vieme vyrobiť granulát, z ktorého niekto ďalší vyrobí tácku,“ poodhalil postup profesor Alexy.
Pre špecifické vlastnosti je Nonoilen skutočne svetovým unikátom. Bioplastov síce existuje veľa, no Nonoilen je prvý, ktorý neobsahuje nič, čo by pochádzalo z ropy. „Taktiež vydrží pomerne vysoké teploty. Vďaka tomu nehrozí to, čo sa stalo vo filme Pelíšky, teda že sa plastová lyžička deformuje v horúcej káve,“ odkazuje profesor na legendárnu scénku z kultového filmu.
Vývoj Nonoilenu však stále ešte nie je na konci. Počet členov jeho tímu sa z roka na rok mení. V priemere má 12 ľudí. Svoj výskum realizovali v laboratóriách STU na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie aj so spomenutou firmou v Nitre. V priebehu dvoch mesiacov sa s tímom chystá inštalovať výrobnú linku v Nitre s kapacitou 4 200 ton granulátu ročne. Upozorňuje však, že ide len o štartovací bod.
„Už teraz je o tento materiál vo svete veľký záujem. Kontaktovali ma napríklad ľudia z Oxfordu, že by ho chceli používať ako nosný materiál pre náplň do 3D tlačiarní,“ uzavrel profesor, ktorý s tímom oslovuje slovenské firmy a neskôr sa chystajú expandovať do zahraničia.
