Termín odovzdávania prihlášok sa blíži a Ty zrejme surfuješ po weboch vysokých škôl a ich študijných odboroch. Možno hľadáš a možno sa len potrebuješ utvrdiť vo svojom výbere. Ak Ti však učarovali prírodné vedy, si zástancom ekologickej výroby, zdravých potravín, alebo Ťa láka vývoj nových materiálov, či dokonca kreatívny proces výskumu nových liečiv, si na správnom URL. Zanietených FCHPT víta. Otvorí Ti cestu k odbornosti, kariére, medzinárodnému uplatneniu a ktovie, možno aj vlastným patentom. Je len na Tebe ako ponúkané možnosti využiješ. Inšpiruj sa úspešnými absolventmi FCHPT. A ich kariérnymi príbehmi.
S absolventom Fakulty chemických a potravinárskych technológií STU – Ing. Miroslavom Kavalom, PhD, niekdajším úspešným tenisovým dorastencom, dnes držiteľom svetového patentu a vedúcim oddelenia výskumu a vývoja výroby aktívnych farmaceutických ingrediencií (API) – hovoríme o jeho štúdiu, zahraničných skúsenostiach a práci pre farmaceutickú firmu SANECA Pharmaceuticals v Hlohovci.
Bol som dobrý študent, ale aj nadaný športovec. Otváralo sa mi viacero ciest. Lákala ma športová kariéra aj prírodné vedy, najmä matematika a fyzika. Chémiu som akosi nebral do úvahy, aj napriek tomu, že otec bol chemik-výskumník, ale mňa viac lákali matematika, fyzika a informačné technológie. Svet bol gombička, všetko šlo ľahko, hlava plná turnajov – hral som semifinále na majstrovstvách Slovenska dorastencov do 18 rokov…a nestihol som prijímačky na matematiku a fyziku. Takže to, že som dnes chemik, za to môže tenis a súhra životných situácií. Chémie síce nebola celoživotná láska, vždy som jej však nejako prirodzene rozumel. Máme to v génoch. Otec sa takmer pri všetkom čo sme robili snažil vysvetliť chemické pozadie procesov, s ktorými sa bežne stretávame v živote. Ale v podstate som sa držal rady môjho učiteľa Tibora Mlynárika z Gymnázia v Prievidzi, ktorý nám vravel: Vyberajte si školu nie podľa toho, čo vás baví študovať, ale podľa toho, čo vás baví robiť. Vedel som si predstaviť mať kariéru ako môj otec (chemik). A keďže som dal na rady môjho profesora z gymnázia, nevybral som si informačné technológie a matematiku (aj keď som si myslel, že by ma to bavilo študovať), ale vybral som si odbor chémia, v ktorom, ako som po rozhovoroch s otcom zistil, by ma bavilo robiť. Nie žeby ma úplne všetko v štúdiu nadchlo, ale vedel som, že to budem raz v praxi rád využívať. A spomínam si, že veľkú úlohu zohrala aj prezentácia FCHPT, ktorú urobil na našom Gymnáziu pedagogický pracovník fakulty. To bola asi tá finálna udalosť, vďaka ktorej som poslal prihlášku na FCHPT.
V podstate áno. Povedal som si, život mi ponúka chémiu a ja to využijem čo najlepšie. Hoci, musel som si kadečo dobrať, keďže som na bilingválnom nemeckom gymnáziu v treťom a štvrtom ročníku nemal špecializáciu chémia. Bol som však už zvyknutý na samoštúdium a priznávam, že mať v rodine chemika, bolo istou výhodou. Ale všetko, čo malo logiku, bolo pre mňa ľahko stráviteľné a zapamätateľné. Stačilo dávať pozor na prednáškach. Pri voľbe špecializácie som si tiež prirodzene, možno podvedome v otcových šľapajach, zvolil organickú chémiu a našiel som sa v laboratórnych experimentoch. Profesori Tibor Gracza, Ľubor Fišera a neskôr môj vedúci Doc. Peter Szolcsányi pútavo prezentovali učivo. Prednášky som si neodsedel, môj záujem bol citeľný. Lákalo ma aj chemické inžinierstvo, ktorého súčasťou bola aj matematika a fyzika, prípadne celý vedný obor energetika. Viac som bol praktik ako teoretik. Vždy som chcel robiť niečo s praktickým výsledkom, ktorý po mne ostane. Aj pri organickej chémii využívame matematiku, kombinatoriku, musíme vedieť dobre analyzovať výsledky – akoby zmes všetkého.
Ó nie. Tenis ma ešte dlho sprevádzal. Náhoda chcela, ale zrejme aj dovtedajšie úspechy v tenise ,že americká univerzita Lincoln Memorial University (Harrogate, TN, USA) chcela rozšíriť svoj tenisový tím a dostal som ponuku stráviť tam jeden semester. Keďže som bol dobrý športovec i študent, získal som obe štipendiá – športové aj akademické. Bola to veľmi dobrá životná skúsenosť a teda aj jazyková. Keďže som už mal vynikajúcu znalosť nemčiny z gymnázia, pobyt na univerzite mi umožnil zdokonaliť sa aj v anglickom jazyku. Po návrate som ešte hrával turnaje na Slovensku, ale vzhľadom na zdravotné problémy a vcelku úspešný priebeh štúdia som sa sústredil na štúdium na FCHPT. A mimochodom, aj keď spojenie štúdia na univerzite a športu na americkej úrovni tak skoro nedosiahneme, veľmi som využíval možnosti športovania na FCHPT (prvý rok som aj plával ako amatérsky plavec za fakultu). Potešila ma najmä možnosti využívať posilňovňu, spomínanú plaváreň a hrávať florbal v skvelej partii ľudí. Tento tím „Muflon“ tuším funguje ako fakultný tím dodnes.
V USA som niektorých spolužiakov trochu šokoval – zvyknutý som bol na proaktívne samoštúdium. Ak som niečo nevedel, rýchlo som si to doštudoval a rýchlo som aj porozumel. V USA je zvykom kolektívne štúdium a debatné krúžky v knižnici. Ja som sa tam nudil. Radšej som sa s nimi rozprával. Čítanie celej knihy v ich spoločnosti bola pre mňa nezaujímavá nadstavba, základy som už vedel a čítať knihy som mohol aj sám na izbe. Boli prekvapení, že som sa nepotreboval s nimi učiť. Tam som im radil ja: prednášku vnímajte so záujmom, dávajte si veci do súvislostí, spájajte logicky, robte si poznámky, prípadne sa dohodnite s vyučujúcim a nahrávajte si prednášky. Vzhľadom na to, že som bol zahraničný študent, bola mi pridelená aj „tútorka“, ale tú som hneď na prvom sedení presvedčil, že potrebujem len konverzovať kvôli jazyku. Doučovanie fyziky, organickej chémie ani analytickej chémie som nepotreboval. Tak sme sa dvakrát týždenne rozprávali po anglicky.
Určite som šíril dobré meno FCHPT a neskôr na praxi v Švajčiarsku sa mi tiež potvrdilo, že študenti a absolventi FCHPT majú dobré renomé, hoci…
Aj u nás sa našli takí, ktorí takpovediac preplávali školou. Je to o prístupe. Naši študenti sa určite nestratia aj napriek tomu, že povedzme americké univerzity majú väčšiu prestíž. Na mojej neskoršej študentskej praxi, medzi 4. a 5. ročníkom, v Hoffmann La-Roche v Bazileji som sa tiež presvedčil, že sa máme čím chváliť. A to nás porovnávali so študentami z Británie, Francúzska či Nemecka. Hodnotili nás ako veľmi dobre pripravených. Oceňovali samostatnú prácu a premýšľanie, kreativitu a proaktívny prístup. Konkurencia bola okrem iného z univerzít Oxford, University College London, ETH Zürich a veľa ďalších popredných európskych univerzít.
Oficiálnou cestou, bez predchádzajúceho príhovoru. Na kratších stážach tam pôsobilo aj niekoľko ďalších študentov FCHPT v predchádzajúcich rokoch. Poslal som žiadosť so životopisom na personálne oddelenie a ozvala sa mi moja budúca vedúca, ktorá mala na starosti vlastnú pracovnú skupinu. Absolvoval som telefonické interview. Bola milo prekvapená, čo všetko zvládam v laboratóriu a mimo neho (rešerš, práca s literatúrou) robiť sám, že sa s tým u študentov nestretla. Dnes viem, že si nebola istá, či nezavádzam, nevedela, čo očakávať. Nakoniec som tam namiesto pôvodne zamýšľaných troch mesiacov ostal deväť. Tiež to vyplynulo z procesu tak prirodzene. Chcela aby som tam ostal ešte ďalšie mesiace, ale po porade s ocinom som dal prednosť dokončeniu štúdia na FCHPT.
Keď sa chce, všetko sa dá. Stálo ma to síce o trochu viac úsilia, ale výsledok stál za to. Z dnešného pohľadu a pozície človeka, ku ktorému chodia študenti na prax, ma mrzí, že študenti nevyužívajú možnosť dlhšej praxe. Som rád, že ma moja vtedajšia vedúca presvedčila, lebo je fakt, že prvé tri mesiace sa praktikanti len zaúčajú, na firemné mechanizmy, o to viac vo farmaceutickej spoločnosti, aj keď moja vedúca mi povedala, že som sa zaučil za tri týždne. Chcel som byť zapojený aj do reálneho projektu a na to, aby boli nejaké výsledky, je potrebných aspoň päť mesiacov. Zapracoval som – skúšky som spravil v predtermínoch a hneď v prvom týždni skúškového obdobia a vybavil som si o 1 mesiac neskorší nástup v ďalšom semestri. A keď prišla ponuka zostať dlhšie, pretože som sa osvedčil a potiahol zverenú časť projektu, prax som natiahol na deväť mesiacov. Na FCHPT mi to umožnili – dohodli sme individuálne štúdium, rýchlo som dorobil potrebné testy a skúšky v predtermínoch a zvyšné v rámci skúškového obdobia . Nakoniec som ukončil semester so spolužiakmi v plánovanom termíne. Mal som dostatočný čas na diplomovú prácu, ale na jej téme som vlastne pracoval už od tretieho ročníka.
Ako sa to vezme. Na Slovensku táto referencia určite zavážila. Po ukončení inžinierskeho štúdia si môžete zvoliť doktorandúru. Ak však máte záujem o prácu v zahraničí je po nej dobré si spraviť dva roky postdoktorandúry na niektorej zahraničnej univerzite. Ideálne aj štyri roky. Tu je kvalitný a prestížny reference letter, ktorý vám svieti v CV nesporne výhrou. Tak to funguje v zahraničí. Rozhodol som sa však inak. Napriek tomu, že som po nástupe na doktorandúru mal možnosť ísť na stáže do Francúzska a do USA, ostal som doma. Zavážilo viacero faktorov. Podmienky na FCHPT mi vyhovovali, mal som veľa priestoru v laboratóriu, voľné ruky, výskum a vývoj, ktorý som robil, sa uberal smerom, ktorý sa mi pozdával. Okrem toho tu boli rodinné väzby a mal som priateľku z FCHPT, terajšiu manželku, s ktorou mám teraz dvoch synov.
Kde začať? Mám rád Slovensko. Aj keď som bol v zahraničí, vždy ma to ťahalo naspäť. To rozhodnutie padlo už predtým. Mohol som sa však zamestnať vo veľkých medzinárodných chemických či farmaceutických koncernoch, tých možností je veľa. Na škole sa ma spýtali, či by som nechcel pracovať v Hlohovci. Dostal som odporúčanie a docent Berkeš mi pomohol a poslal môj životopis na personálne oddelenie na pozíciu syntetického chemika. Po odchode predchádzajúcich majiteľov bolo vo firme potrebné vybudovať niečo nové. To ma zlákalo.
Okrem toho, že Saneca Pharmaceuticals je najväčšia firma na Slovensku pôsobiaca vo farmaceutickom priemysle, je to jedna z mála firiem v tomto odvetví, ktorá má na Slovensku vlastný výskum. Niektorí známi ma odhovárali, že to budem mať veľmi veľkú zodpovednosť, pretože bolo potrebné budovať nové portfólio, čo pri svetovej konkurencii nie je vôbec jednoduché, no na mňa to pôsobilo presne opačne. Bol som na výberovom konaní a vybrali si ma. Bol som najmladší na oddelení, ale brali ma, môj názor, najmä odborný zavážil a určite k tomu prispel aj môj medzinárodný nadhľad a skúsenosť.
Naše oddelenie je pomerne malé, ale vychádza z neho väčšina našich plánovaných nosných produktov. Firma má skoro 800 zamestnancov, naše oddelenie „iba“ 14. Na starosti máme vývoj nových procesov a optimalizáciu existujúcich – našou úlohou je prichádzať s riešeniami, ktoré zefektívňujú výrobu. S vysokou úspešnosťou riešime problémy a zadania zákazníkov. Saneca Pharmaceuticals má zákazníkov, pre ktorých s ich technológiou vyrába lieky, ale aj takých, ktorí od nás odoberajú API, alebo od nás napríklad požadujú vývoj aktívnej substancie, pre ktorú nemajú potrebnú zložku (intermediát), lebo jej výrobu ich súčasný dodávateľ ukončuje. Mám radosť z toho, že niečo spravíme inak, jednoduchšie, originálnejšie, efektívnejšie. Tak sa nám podarilo vyvinúť inovatívnu výrobu naltrexonu a na kľúčovú časť syntézy sme získali patent, zatiaľ európsky. Čoskoro by mali byť udelené patentové práva v šiestich regiónoch sveta (USA, Kórea, Austrália, Čína a Eurázia ako celok). Know how spočíva vo využívaní ekologického rozpúšťadla z obnoviteľných zdrojov. Výrobcovia ho označujú aj „green solvent“. Samotná účinná látka je známa, určite by bola užitočná napríklad pre Dr. Housa. Je to substancia, ktorá zmierňuje prípadne úplne potláča závislosť na opiátoch a súvisiace abstinenčné príznaky.
Ako som spomenul, teší má keď má moja práca praktický význam. Keď som u člena rodiny videl, že musel užívať liek s obsahom Tramadolu od istej spoločnosti, tak som mal také zadosťučinenie, pretože som vedel, že tá spoločnosť používa také liečivo Tramadol, ktorého technológiu som navrhol ja. Pri iných API bol zase autorom ďalší kolega z oddelenia. V súčasnej dobe podávame ďalšie tri patenty. Saneca Pharmaceuticals práve rozbieha aj sterilnú výrobu injekčných roztokov.
Máme vo vývoji aj technológie výroby liečiv, ktoré poznajú ľudia napríklad z populárneho seriálu Chicago Med (naloxon, midazolam a iné).
